MARIÁSSY, RODINA, ŽIVOT
Batizovský a markušovský zemepán František Mariássy pochádzal z rodu založeného roku 1059 praotcom Mikulášom I. z kmeňa Leheol. Jeho rodina najpravdepodobnejšie prišla na Spiš cez Gemer z dolného Maďarska a starala sa predovšetkým o rozvoj banského priemyslu nakoľko spišské hory a doliny boli bohaté aj na nerasty.
V roku 1334 im kráľ Ladislav udelil tzv. kutacie právo čo im umožnilo otvoriť bane na zlato či striebro. V roku 1639 sa František Mariássy st. dostal do služieb mocného kniežaťa Rákoczyho a spolu s rodinou sa zapojili i do povstania proti kráľovi. Po mieri nastal čas pokoja a rodina sa venovala vlastnému životu. V roku 1724 zozbierali a usporiadali rodinný archív zhromaždením starých dokumentov a listín, ustanovili rodinnú radu, dali zhotoviť mapy rodinných majetkov na Spiši a venovali sa i prestavbe kaštieľa v Markušovciach.
ZEMEPÁN FRANTIŠEK MARIÁSSY, KAHULE, VYŠNÉ HÁGY
František Mariássy vlastnil časť batizovských lesov, ktoré sa nachádzali na pahorku medzi terajšou Cestou slobody na severe, Háganským potokom na východe a potokom Malý Šum na západe. Tieto lesy sa volali Hágy a tu stála aj mariássyovská horáreň Kahule.
Zvýšený záujem turistov o ubytovanie v horárni inšpirovali Mariássyho, aby v roku 1890 sprístupnil svoj prvý turistický hotel v švajčiarskom štýle nazývaný Koliba, ktorý neskôr rozšíril o poschodie a krytú verandu s vežičkou. Severozápadne od hotela postavil v roku 1891 kúpeľný dom s ponukou kosodrevinových a limbových kúpeľov s možnosťou ubytovania v šiestich izbách na poschodí. Týždenná penzia stála priemerne len 11 zlatých.
Poslednou investíciou bol jednoduchý prízemný Poľovnícky dom (Lesovňa), ktorý používal pre vlastnú potrebu a potrebu svojich súkromných hostí. Konkurenčný boj so Štrbským Plesom sa usiloval vyhrávať kvalitnou domácou a lacnejšou stravou, zväčša z vlastných zdrojov. Mäso a poľnohospodárske produkty mal zo svojho batizovského veľkostatku, v Nižných Hágoch mal veľký chov kráv a rybné hospodárstvo. Dokonca i vína pochádzali z mariássyovských viníc ,,na dolniakoch“. V roku 1897 osadu spolu s Mengusovskou dolinou, od zemepána Františka Mariássyho, odkúpil knieža Hohenlohe, ktorý už vlastnil Tatranskú Javorinu a Bielovodskú dolinu.